Finančná rezerva Slovákov v súčasnosti nie je dostatočná na to, aby pokryla nečakané výdavky pri dlhodobejšom výpadku príjmu. Podľa odborníkov by sme si mali vytvoriť takú finančnú rezervu, s ktoru by sme vydržali pri nečakanom výpadku mzdy minimálne pol roka. Našinci sa snažia mať o svojich peniazoch prehľad, a aj v prípade, že by ich finančná situácia mala byť nepríjemná, chcú to vedieť. Len vo výnimočných prípadoch si pripúšťajú možnosť, že by sa ocitli v mínuse na účte.
Konzervatívni sporitelia
Poštová banka urobila prieskum, pri ktorom sa zistilo, že Slováci sú v investovaní peňazí skôr konzervatívni, nechcú riskovať a neradi by sa dostali do dlhov. To potvrdili aj dáta z banky, ktoré hovoria, že len 7 % klientov sa dostáva do mínusu a až 90 % z nich je v pluse s nasporenou sumou asi 2 094 euro.Priemerná suma na debetnom účte klientov sa pohybuje okolo 250 euro.
Rôzne druhy účtov
Vo financiách sú na Slovensku na tom najlepšie ľudia, ktorí sú ekonomicky aktívni, vo vekovom rozpätí 20 až 60 rokov s našetrenou sumou v priemere asi 2 466 euro. Mladí ľudia do 20 rokov sú schopní si našetriť sumu okolo 331 euro, naopak dôchodcovia takmer 1 939 euro. Prieskum ukázal, že úspory na bežnom účte má asi 40% šetriacich klientov, také isté percento si financie sporí na vkladných knižkách, termínovaných vkladoch či sporiacich účtoch. Výška úspor na týchto účtoch je asi 3 592 euro.
Malé rezervy
Rezerva financií, ktorá by mala tvoriť optimálnu sumu, ekonómovia ustanovili vo výške šesťnásobku mesačného príjmu. Podľa prieskumu Poštovej banky si je asi polovica Slovákov istá, že si túto rezervu dokáže vytvoriť, no pravdou však je, že väčšina klientov touto rezervou, bohužiaľ, nedisponuje. V prípade potreby by domácnosť viac ako pol roka vedelo finančne zvládnuť len 13 % Slovákov a pol roka iba 8% klientov.