Začalo to kedysi veľmi dávno, keď som ako dieťa chodila na dovolenky k moru s rodičmi. Som jedináčik a tak so si často musela krátiť čas sama. Pri mori som hľadala mušle.
Hodiny som dokázala sedieť na okraji mora a vyberať rôzne mušle a mušličky, ktoré mi more priplavilo pod ruky.
Ukladala som ich do jedného vrecúška . Vždy pred návratom domov nastal problém. Musela som zredukovať počet mušlí, ktoré si zoberiem domov.
Dlho som triedila a nechcelo sa mi so žiadnou rozlúčiť. Neskôr k mušliam pribudli aj kamienky rozličných tvarov a farieb.
Z každej dovolenky som si vytvorila aj jedno ozdobné sklíčko. Na dno som nasypala piesok z pláže na vrch naaranžovala mušličky a kamienky. Starostlivo som ich opatrila aj nálepkou s miestom dovolenky a rokom konania.
Ostatné mušličky som vždy dávala do päťlitrových pohárov na zaváranie a odniesla do pivnice.
Toto sa opakovalo veru dobrých tridsať rokov. Viete si celkom isto prestaviť, koľko ,mušličiek som nazhromaždila.
Jedného dňa sme sa ale mali s manželom sťahovať do vzdialeného mesta a boli sme nútení dom predať.
Čo s mušľami ? Malou tenkou vŕtačkou som do niektorých navŕtala dieročky a ponavliekala som ich na priadzu . Urobila som :
- Náhrdelníky
- Náramky priateľstva
- Zvonkohry
- Ozdobila som nimi črepníky na kvety
Všetko som porozdávala priateľkám aj ich deťom. Veľké množstvo mušlí ale zostalo. Čo s nimi ? Pri náhodnej návšteve predajne s nábytkom som objavila stolík so skleneným stojanom. Doska stolíka bola drevená. Mám to, pomyslela som si. Stolík som ihneď kúpila. Do jeho veľkej sklenenej nohy sa mi podarilo nasypať množstvo mušlí. Zašla som za susedom stolárom a poprosilo ho, aby mi vrchnú drevenú dosku upravil tak, že vyhĺbi asi 3 cm hlboký priestor v tvare kruhu asi 10 cm od okraja a to tak, aby sa dal tento priestor prikryť sklom vyrezaným na mieru. Sused urobil. Ja som vysypala zvyšok mušlí aj s kamienkami na túto plochu a pripevnili sme sklo na vrch. Vznikol unikátny kus spomienok , ktorý mám pred očami veru každý deň.